Moja cesta k fotografii nebola priamočiara. Nebola to séria úspechov. Bola to cesta plná otázok, bolesti, zastavení, nových začiatkov a neustáleho znovuobjavovania môjho vlastného vnímania.

Narodila som sa na Slovensku, v kultúre, kde k životnej realite patrí zemitosť, stálosť a zodpovednosť. V októbri 2015 som sa presťahovala do Saska-Anhaltska, v roku 2018 potom do Berlína. Tam som spoznala rozmanitosť ľudského prejavu, ľudí s vnútorným postojom aj ľudí túžiacich po jasnosti. Toto mesto mi umožnilo rozšíriť si pohľad a vytvoriť priestor pre hĺbku. Od marca 2026 žijem v Notzingu, uprostred Horného Bavorska, a odtiaľto začínam novú kapitolu.

Boli obdobia, keď som sa cítila sama sebe stratená. Obdobia, v ktorých som cítila, aké dôležité je nestratiť spojenie so sebou samou. Už od malička som sa učila byť videná cez to, čo dokážem, cez pohyb, cez to, čo sa stalo viditeľným, keď som sa ukázala. Neskôr som si uvedomila, že rovnaký pohľad som začala prikladať aj iným ľuďom: často som v nich videla skôr ich potenciál než človeka, ktorý predo mnou skutočne stál. Tento dar ma priviedol ďaleko, no zároveň ma naučil, ako ľahko sa pri ňom dá stratiť z očí samotný človek. Tieto vnútorné skúsenosti ma formovali nielen ako človeka, ale aj ako fotografku. Ukázali mi, že skutočná sila nespočíva v dokonalosti, ale v prítomnosti. Nie v konaní, ale v bytí. Dnes ako fotografka pôsobím presne takto: nehľadám potenciál. Hľadám prítomnosť, ktorá už tam je, celkom bez očakávania.